நோன்

நோன்1 nōṉtalnōṉṟal,    7.செ.குன்றாவி. (v.t.)

   1. பொறுத்தல்; to endure, bear.

     “பழையன் பட்டெனக் கண்டது நோனானாகி” (அகநா.44);. அவன்மகன் சிறுதீமையைத் தாங்காத நோனாவாக இருக்கிறான்.

   2. தள்ளுதல் (திவா.);; to reject.

   3. நிலைநிறுத்துதல் (பிங்.);; to establish.

   4. துறத்தல்; to renounce, as secular things.

க. நோன்

     [நோல்1 → நோன்]

 நோன்2 nōṉtal,    13செ.கு.வி. (v.i.)

   தவஞ்செய்தல்; to practise austerities.

     [நோல்2 → நோன்]